O živote okolo nás

Na tohtoročných oslavách 17. novembra sa jasne ukazuje, prečo sa naša súčasná opozícia nedá považovať za skutočnú alternatívu k vládnej koalícií. V deň kedy si na Slovensku a v Českej republike pripomenieme porážku komunistickej totality v Československu, pripravili niektoré opozičné strany (SaS, OĽaNO a Miroslav Beblavý) verejné zhromaždenie s názvom “Toto sme nechceli”. V sprievodnom texte na sociálnej sieti Facebook píšu: “Spoločne pozývame všetkých slušných ľudí, ktorým záleží na slobode a demokracii, aby vo štvrtok 17. novembra neostali doma a pridali sa k nám..” Namiesto tradičných osláv sa Richard Sulík s Igorom Matovičom rozhodli pokračovať v polarizácií spoločnosti a nepochopili skutočný odkaz Novembra.

Zo svojich osláv tento rok pravicové strany vypoklonkovali ich donedávna spojenca Bélu Bugára a ďalších lídrov zo strany MOST – HÍD. Dôvod prozaický, sú súčasťou vládnej koalície. Ľudia, ktorí im boli desaťročia dobrí, sa zrazu ocitli na člernej listine neželaných. Už to mi trošku pripomenulo oslavy za socializmu. Vtedy sa pre zmenu na čiernej listine ocitli kritici politiky Komunistickej strany Československa a Sovietskeho zväzu. Zdá sa, že systému “kastovania” – kto je tento rok dobrí a kto zlí, sa naša spoločnosť len tak nezbaví. Bugár je jednoducho zradca lebo išiel do vlády s Ficom. Na prvý pohľad jednoduchá matematika. To by si však vyžadovalo, aby sme mali až príliš krátku pamäť.

Spomeňme si na volebné výsledky v ostatných parlamentných voľbách. Ako jediná alternatíva k tejto vláde bola koalícia na čele s Richardom Sulíkom. V jeho vláde by boli zo súčasnej koalície Dankova SNS, MOST – HÍD, ako aj bývalá Sieť. Ani to by však Richardovi Sulíkovi nestačilo. Takáto vláda by závisela aj na podpore Borisa Kollára a jeho podivného politického zoskupenia – Sme rodina. Sulík sa pokúšal po voľbách Dankovi, Bugárovi, Procházkovi a Kollárovi aj nadbiehať. Našťastie pre Slovensko neúspešne. Vláda, ktorej súčasťou by bol človek s regulérnou mafiánskou minulosťou ako má Boris Kollár a so stranou ktorá ma štyroch členov ako má Matovičove OĽaNO, nebola pre ostrielaného politického harcovníka Bugára prijateľná. Nevraviac o tom, že práve Igor Matovič pred voľbami hrubo útočil na MOST – HÍD a nesie priamu zodpovednosť za nižší volebný výsledok ako v Moste očakávali. Bugár tak logicky radšej volil alternatívu s Ficom, pričom sa zachoval ako štandartný politik a nie ako dieťa, ktorému nedali kýblik a lopatku.

Ak má byť trestom pre Bugára, že ho dnes pravicové strany na oslavy Novembra nevolajú, tak je to jasný dôkaz o politickej nevyzrelosti tejto časti opozície. Naša pravica predsa bude MOST – HÍD potrebovať aj po ďalších voľbách, ak to teda s plánom prevziať poltickú zodpovednosť za Slovensko myslia naozaj úprimne. Správať sa takto k prirodzenému koaličnému partnerovi je hrubo amatérske a môže sa pánom z SaS a OĽaNO kruto vypomstiť. Privlastniť si November ako miesto trestu pre Bugára je naviac absurdné. Na rozdiel od Sulíka, či Matoviča, Bugár hneď po revolúcií v roku 1989 niesol priamu politickú zodpovednosť za zmenu režimu u nás. Spomente si, veď stál už pri zrode Maďarského kresťansko – demokratického hnutia a bol poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR. Do roku 1998 aktívne bojoval proti totalitným praktikám Vladimíra Mečiara a jeho HZDS, ktoré Slovensko doviedli k medzinárodnej izolácií. Ak má byť jeho politickou chybou zabránenie, aby táto krajina závisela od regulérneho mafiána a jeho podivnej strany, tak sa potom chlapci v SaS a OĽaNO úplne zbláznili.