Pôžička SDKÚ, mýtny tender, emisná kauza a kauza Tipos – to sú len štyri veľké prípady, ktoré svojho času poriadne zamávali politickou scénou. Všetky majú jedného spoločného menovateľa – v pozadí stáli schránkové firmy. Špekulanti, tunelári a korupčníci používajú na zakrytie skutočných vlastníkov firiem spoločnosti s adresou v daňovom raji. A to od exotických ostrovov až po neďaleký Cyprus. Pochybné obchodovanie so štátom, ktoré slovenských daňových poplatníkov oberá ročne o stámilióny eur, sa má od budúceho roka skončiť. Štát vylúči z boja o štátne zákazky firmy, ktoré sú prepojené so schránkovými spoločnosťami v daňových rajoch. Po novom budú musieť tieto spoločnosti ukázať celú vlastnícku štruktúru, až po koncového užívateľa výhod. Ak budú mať prepojenie napríklad na Belize, Seychely či Panamu, nemôžu sa uchádzať o verejné zdroje. Aspoň tak rozhodli poslanci súčasnej Ficovej vlády, ktorí schválili zákon z dielne ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej.
Opoziční poslanci predložili k zákonu viaceré pozmeňujúce návrhy. Z nich prešli zmeny, ktoré navrhovala poslankyňa za OĽaNO Veronika Remišová a nezávislý poslanec Miroslav Beblavý. Tu sa treba zastaviť. Kto? Čítate správne, pani Veronika Remišová zo strany Igora Matoviča. Teda človeka, ktorý so schránkovými firmami veselo spolupracuje. Matovič a jeho manželka totiž vôbec nie sú žiadni obyčajní ľudia. V médiách sa už minulý rok objavila informácia, že ich finančná hotovosť predstavuje takmer 18 miliónov eur. Medzi takzvanou rodinnou firmou Regionpress a účtami pani Matovičovej prebiehali mimoriadne podozrivé transakcie. A čerešničkou na torte je fakt, že Igor Matovič si s manžekou Pavlínou minulý rok kúpili za 10 miliónov eur zmenku J&T Private Equity B.v. (JTPE) 2015/293. Nákupom tejto zmenky za horibilnú sumu investovala rodina Matovičovcov do J&T Private Equity Group, ktorá samu seba definuje ako cyperskú štruktúru. Ako správne upozornili jeden z autorov na blogu denníka Pravda, Cyprus bol, je a ešte dlho bude práčkou špinavých peňazí a diaľnicou daňových únikov nielen pre celú Európsku úniu, ale aj pre Rusko a niektoré blízkovýchodné krajiny. Suma sumárum, Matovičovci teda sami obchodujú s pochybnými schránkovými firmami. Snaha jeho poslankyne Remišovej čo najviac kričať v boji proti schránkovým spoločnostiam, tak vyznieva len ako prázdne gesto, alebo ešte presnejšie povedané, ako snaha strany OĽaNO prekryť maslo na hlave svojho predsedu.
Ďalší opozičný poslanec ktorého pozmeňovací návrh prešiel bol Miroslav Beblavý. Jemu a hlavne jeho otcovi však schránková firma nevadila pri privatizácií spoločnosti Palma Tumys a pri získaní ich nemalého rodinného majetku. Ako pred časom upozornil bratislavský župan a bývalý predseda SDKÚ Pavol Frešo, práve v Palme vlastnil v minulosti podiel aj v súčasnosti nezaradený poslanec Beblavý. Spoločnosť Palma Tumys vznikla v roku 1991 a bola privatizovaná za vlády Vladimíra Mečiara. „Rodina Beblavých sa nebráni prihlásiť sa k vlastníctvu časti spoločnosti Palmy Tumys,“ povedal Frešo. Spoločnosť mal vlastniť Ivan Beblavý, otec poslanca Beblavého, ktorý tiež vlastnil akcie spoločnosti. V roku 2008 vznikla Palma Group. „Podľa súčasných slovenských zákonov o vlastníckom pozadí spoločnosti Palma Group nevieme nič,“ upozornil Frešo. V roku 2012 vznikla Palma, a.s., ktorú pôvodne vlastnila Palma Group, no jej výlučným vlastníkom bola neskôr schránka na Cypre. Vlastníctvo neskôr prešlo na slovenskú a napokon na českú firmu, ktorej spoluvlastníci sú z Cypru, Belize, Spojených arabských emirátov a Panenských ostrovov. Takže zase schránková spoločnosť. Aj v prípade Beblavého teda platí, že svojim hlasným krikom chcel len prekryť vlastné maslo na hlave.
Ako má občan veriť takýmto politikom, že svoj boj proti schránkovým firmám myslia úprimne? Možno si len poslanci OĽaNO a Miroslav Beblavý zobrali k srdcu slávny citát nesmrteľného spisovateľa Georga Orwela, že poltický systém je dizajnovaný nato, aby klamstvá zneli dôveryhodne.