Jasné, na prvé počutie je moje tvrdenie, že sú predseda OĽaNO Igor Matovič a kontroverzný podnikateľ Ladislav Baštrnák ako siamské dvojčatá prehnané. Ale, všetko je len a len o ich mediálnom obraze a našich osobných politických preferenciách. Spoločných znakov majú naozaj až príliš veľa, hlavne pokiaľ ide o ich podnikateľskú činnosť. Jedného však Monika Tódová z Denníka N a Grendelovi kamaráti “novinári” milujú, druhého nenávidia. Vlastne ani nie tak jeho, skôr jeho politických kamarátov. Pritom podobnosť medzi oboma pánmi je až do očí bijúca.
Ich podnikateľská činnosť je pred nami v podstate zahalená tajomstvom. Jeden stavia, kupuje, predáva a čachruje s DPH, druhý má sieť regionálnych reklamných novín, klame na daniach a občas kúpi nejakú tú zmenku od chlapcov z J&T Private Equity Group. Mimochodom schránkovej firmy. Obaja majú na účtoch milióny a obaja zhodne tvrdia, že to nie je pravda. Jeden z nich obchoduje cez Tatra banku, druhý priamo cez J&T banku. Verejnosť nepozná daňové priznania ani jedného z nich. Ide o to, že otáznikov pri jednom aj pri druhom je toľko, že je vo verejnom záujme (slovami SaS a poslanca Rajtára a jeho asistenta) pozrieť, ako sú obaja na tom.
Jeden je predseda opozičnej strany a zároveň poslancom NR SR, druhý je prepojený priamo s predsedom vlády. Keď nebudeme presne menovať ktorý je ktorý, a tým zabránime automatickému vytvoreniu názoru na základe našich osobných či politických preferencií, rozdiel sa začne podozrivo stierať.
Jeden z nich všetok majetok prepísal na manželku. To často robia mafiáni, aby v prípade zatknutia im nebolo čo zhabať. Alebo aby sa pri povinnom zverejňovaní majetku z pozície verejného činiteľa ľudia ani náhodou nič nedozvedeli a nevideli rozdiel v príjmoch. Druhý nevie vysvetliť rozdiel v príjmoch na základe ním samotným zverejnených informácií.
Jeden sa dokáže brániť pred úspešným vyšetrením svojej činnosti prevodom firmy na bieleho koňa do domčeku nejakého starčeka, stratenom na vidieku. A rovnako sa stratí účtovníctvo. Druhý prepisuje firmu na bieleho koňa, a tiež stratí nečakane účtovníctvo, ktoré zapiera, no potom ho zázračne nájde u svojej starkej na povale. U jedného je to podľa Grendelových kamarátov novinárov prúser, u druhého nepozornosť a snaha jeho politických oponentov ho škandalozovať.
Obaja sú podozriví z čudných operácií ako obrať štát na daniach. Jeden cez rozobratý tlačiarenský stroj, ktorý nechal zložiť až na Slovensku. Stroj tak vraj mohol zaúčtovať ako náhradné diely, čo mu umožnilo vyšší odpočet z daní, než keby ho priviezol vcelku. Druhý si nechal vyplatiť nadmerný odpočet DPH z čudného obchodu s bytmi.
Obidvaja majú výhodu, že poznajú nejakých politikov. Jeden je kľúčový pre regionálne kampane, vďaka svojej sieti novín, a je kamarát s bývalým ministrom vnútra, dva roky bol vládny poslanec. Druhý ubytováva terajšieho ministra vnútra a predsedu vlády. Ani jeden nebol odsúdený.
Buďme spravodliví – nikto netuší, aká je pravda. Ale spoločných charakteristík majú viac ako by sa na prvý pohľad zdalo. Prečo by sme teda mali v týchto kauzách veriť hociktorej strane a myslieť si, že sú zárukou lepšej budúcnosti ako tí druhí?